1350
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1350, kedy ju nachádzame pod názvom Bozyta. Patrí medzi najstaršie obce v okrese Lučenec. Bozyta – pusta sa predtým nazývala Svätá Alžbeta.
1870
V rukopise z roku 1870 o obciach Novohradu o pustatine Bozita bolo napísané: „Na peknom mieste medzi Pršou, Šávoľom a Nitrou pekne (úhľadne) usporiadaná pustatina patriaca zemepánom Koháry – Cobrug. Má dobrú úrodnú pôdu, ktorá dáva dobrú úrodu repky a pšenice, má tiež dobré lúky. Zoraďuje sa medzi najusporiadanejšie gazdovstvá Novohradskej župy. Dobré výsledky dosahuje pri chove oviec.
Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie patrila obec Prša s pustatinou Bozita do Československej republiky, župy Novohradskej.
1925
V roku 1925 v rámci prvej pozemkovej reformy bol Kanceláriou Légií pri Ministerstve národnej obrany ČSR majetok Coburga v katastrálnom území Prša a Veľké Dravce rozdelený na 32 podielov s výmerou 4,2047 – 29,8018 ha, ktoré sa pridelili kolonistom – legionárom z radov mužstva a poddôstojníkov a na 5 úbytkových statkov s výmerou od 94,2058 – 195,0777 ha, ktoré dostali kolonisti – legionári v hodnosti dôstojníka.
1925
V roku 1925 sa prikročilo k výstavbe kolónie. Popri stavbách Coburga sa vybudovalo celkom 13 poľnohospodárskych usadlostí, v ktorej bol byt, maštaľ a samostatná stodola. Budovala sa úplne nová osada – Nový Sad, kde bolo postavených 16 hospodárskych usadlostí. Všetky novostavby nesú pečať českých krajov, čím obec dostáva svoj ráz . Coburgove majery boli aj na osadách Filipszálás a Dóra.
1956
Krajský národný výbor v Banskej Bystrici na zasadnutí 14. decembra 1956 uznesením číslo 25/56 – KNV uzniesol podľa §-u 4 ods. 2 zákona číslo 13/1954 Zb. o národných výboroch odlúčiť osady Buzica, Nový Sad, Séplak, Ipeľka a Dóra od doterajšej materskej obce Prša v okrese Fiľakovo, pričleniť uvedené osady ku katastru novovytvorenej obce Buzitka, okres Lučenec. Podľa §-u 1 zák. č. 266/1920 Zb. rozhodnutím č. NV/1-1715/57 zo dňa 22. januára 1957 určil Poverník vnútra novovzniknutej obci úradný názov
1957
Deň právnej účinnosti tejto zmeny určil Krajský národný výbor v Banskej Bystrici podľa zákona č. 13/1945 Zb. na 1. január 1957.
Heraldická komisia SR v roku 2000 schválila erb obce v podobe päťlistá ratolesť striedavých dubových listov – v červenom štíte zo strieborného srdca vyrastajúca päťlistá zlatá ratolesť. Erb obce Buzitka je zapísaný v heralgickom registri SR pod signatúrou B-79/96.